Keď prší a je vlhko, tak rastú. Keď je sucho, tak nerastú.
Toto leto má to prvé. A má ho hlavne na Liptove.
Pokiaľ nie ste hubárom nevadí. Veď rovnako tak nie ste politikom a predsa si pozriete v televízii diskusné relácie. Stačí ak máte radi prírodu a máte aspoň trochu zmysel pre jedinečnosť.
Pokiaľ ste však náruživým hubárom, tak sa vyberte na huby. A najmä tam, kde rastú. Ja som sa vybral, minulú sobotu. V uplynulých dňoch bolo priaznivé počasie pre malých krásavcov, a keďže posledný víkend spadol do rozpätia 4 až 10 dní po období intenzívnych dažďoch, v rozpätí v ktorom podľa mykológov trvá rast podhubia, podmienky boli ideálne.
Pokiaľ je les rovinatý, nájdete v ňom plno hubárov. V nižšie položených miestach ich je viac ako japoncov na meter štvorcový, v tých vyššie položených, je pravdepodobnosť stretu s iným hubárom takmer nulová.
A tak som zamieril strmým kopcom do hustého lesa. Po dobrej hodine intenzívneho potenia, šlapania a únavy som dorazil na hrebeň neznámeho kopca, ktorý poznajú len lokálni matadori.
Popreskakoval som zopár búrkou porazených stromov, doslova sa prevalil cez hrebeň na druhú stranu a zacítil som tú špecifickú vôňu, ktorá sa hnala vlhkým lesom, plná ihličia, plná machu, plná čerstvej trávy a plná závanu čerstvých húb. Tí z vás, ktorí máte doma vyhradené miesto pre pletený košík, veľmi dobre viete aký to je pocit. Vydychujete zo seba tie všetky ťažké kroky, ktoré ste museli absolvovať, aby ste prišli sem, na miesto ktoré poznáte z minulých rokov ako miesto plné radosti. Keď sa vám tep pomaly ustáli, začnete pomaly prezerať okolie. Trochu rýchlo, rozpačito, tak trochu netrpezlivo. Farebné tóny listov, či v mojom prípade ihličia, sú veľmi klamlivé a zo začiatku sprevádza váš ustálený krok sklamanie. Ale tak ako politikov, ktorí ledva preliezli hranicu 2% počas predvolebných preferencií a po voľbách vystrelili nad 10%, tak aj vás zahltí neskutočná radosť keď sa odhalí spod trávy prvý dubák. Priemer klobúka 8 cm, zdravá nožička, hlboko vrastená do koreňov zeme, ktorá sa tak silno drží, že vytiahnuť ho opatrne vám dá zabrať. Taký malý a predsa taký vzácny.
Je to zvláštne, ale prvý hríb, ktorý nájdete je vždy špecifický, ako darček na Vianoce. Veľmi pomaly ho čistíte a obzeráte. Keď sa nabažíte pohľadom, začnete sa pomaly rozhliadať po okolí a hľadať celú rodinu. Podvedome vkladáte svoj úlovok do košíka a pomaly dychtíte po ďalšom skvoste, pričom dúfate že ten budúci tromfne toho predošlého vo všetkých aspektoch. A verte mi, tromfne. Pomaličky som sa presunul šikmým zrazom desať krokov nahor a spoza stromu sa mi ukázali dvaja bratia. Bez ostychu, bez slimákov, bez vnútorného krvácanie. Dvaja krásni zdraví súrodenci sa týčili ponad kamene, ktoré dotvárali idylický obraz.
Stav košíka tri kusy. Pocit na duši, na nezaplatenie. A tak som sa hýbal lesom ďalej. Zohýnal sa, čistil a zberal. Výsledok? Cez 12 kíl zdravých dubákov. Ak vás fotky na konci článku navnadili, tak utekajte v sobotu do hory. Budú určite rásť.
