barnu

Nie som turista. Som nadšenec. A pokiaľ ste ním aj vy, tak vás možno inšpiruje podľa mňa jedna z najkrajších túr vo Vysokých Tatrách, ktorá sa dá absolvovať celoročne. Ovšem keď je vonku mínus toľko, že vám mrzne riť aj cez termo oblečenie, je lepšie ostať doma v teple.

Pokiaľ neviete kam sa cez víkend vybrať, tu je jedna z inšpirácií, ktorú som vybral pre vás. Pozor: fotky reflektujú aprílové počasie, aby ste sa nedali oklamať tým, že na túre sa budete môcť guľovať aj v tomto období, kedy teploty presahujú pätnásť stupňov.

Ak máte vodičský preukaz typ B, ste mobilní a vlastníte v danom okamihu auto, je ideálne zaparkovať svojho štvorkolesového kamaráta na platenom parkovisku v Starom Smokovci. Bohužiaľ hľadať neplatené státie je často krát zdĺhavý proces, keďže tých málo bezplatných voľných miest je okupovaných českými ešpezetkami, ale myslím si že tých luxusných 5 Eur stojí za celodenný zážitok, ktorým je prechádzka jednou z najkrajších a zároveň najchladnejších dolín, čo evokuje už aj samotný názov Veľká Studená Dolina. Ale nepredbiehajme.

Ak idete autom, parkujte v strede Starého Smokovca, asi približne dvesto metrov od stanice, kam sa viete dopraviť aj vďaka tatranskej električke z ktorejkoľvek obývanej časti Vysokých Tatier, respektíve z Popradu. Pokiaľ si vyberiete jednu alebo druhú možnosť, vždy si zvoľte za východiskový bod jediné potraviny. Bohovsky sa tam nakupuje, a poviem vám, že pred stúpaním do nadmorskej výšky 1960m padne dobre doplniť zásoby nejakou cukrovou šlehou. Keď ste si kúpili to čo vás oslovilo najviac, prejdite krížom cez cestu a vydajte sa po cestičke popri Spolku horských vodcov, pre tých s horšou orientáciou, sledujte značku, ktorá vás dovedie k pozemnej lanovke Hrebienok. Ak šetríte sily, môžete si kúpiť spiatočný lístok priamo na Hrebienok a vyhnete sa tak námahe, ktorou je bezpochyby prekonanie prvých 280-tich výškových metrov. Treba mať však na pamäti, že zaplatíte 9€, 8€ alebo 6€, podľa toho či ste kategorizovaní ako dospelý/á, senior alebo dieťa.

Osobne odporúčam zdolať prvú prekážku po vlastných. Aj keď pre pamätníkov spred víchrice z roku 2004 bude prechádzka trpkou spomienkou, pre všetkých ostatných krásnym predjedlom vysokohorskej turistiky ľahšieho stupňa. A okrem toho, pokiaľ sa vydáte pešo, pivo a jedlo na konci dňa budú chutiť oveľa lepšie 🙂

Takže začíname od Lanovky Hrebienok, pričom narážame na prvý informačný smerovník, ktorý nás upozorňuje, že je nutné sledovať zelenú značku a rovnako nás informuje, že za necelých päťdesiat minút dosiahneme našu druhú métu, ktorou je Hrebienok. Po 2,5 kilometroch pomalého a príjemného stúpania, kedy si turisti môžu zvoliť trasu po kedysi lesnej ceste alebo po asfaltke, sa popri veľkom drevenom medveďovi dostávame k nášmu prvému vážnemu smerovníku, ktorým je smerovník Hrebienok. Tí z vás ktorí už poznajú Zbojnícku chatu a nemajú záujem sa opätovne vydať po stopách tejto cesty, odporúčam výstup na Sliezsky dom a následne pokračovať na Téryho chatu. Slavkovský štít si nechajte na deň, kedy už budete mať obehané všetky voľne dostupné vrcholy Vysokých Tatier, pretože úprimne povedané, tento kopec je nuda.

Po krátkom osviežení sa, pokračujte po červenej značke, ktorá vás po približne 15 minútach dovedie nad Rainerovu útulňu, k ďalšiemu smerovníku. Rainerova útulňa stojí za navštívenie, ale pozor až cestou spať, pretože dopovať sa pivom v prvej tretine túry sa mnohým nevyplatilo.

Takže po letmom preskenovaní krásneho mini údolia, sa vydajte po modrej značke, smer Zbojnícka chata. Tento úsek je najdlhším v zmysle jeho predelenia ďalším smerovníkom a teda ako ste si istotne aj domysleli, je smerovník nad Rainerovou útulňou posledným na tejto trase smerom nahor. Ale nezúfajte. A to z jediného prostého dôvodu. Keď prekonáte približne jeden a pol kilometra lesnej cesty, a teraz už mám naozaj namysli krásnu lesnú cestu uchránenú pred vyčíňaním matky prírody, otvorí sa vám prenádherná scenéria našej najchladnejšej a turisticky najatraktívnejšej doliny. Áno, Veľkej Studenej Doliny.

Táto dolina je totiž výnimočná najmä tým, že ako v jedinej doline sa tu udržuje sneh najdlhšie počas roka a vďaka svojej polohe, ponúka široké možnosti využitia najmä pre skialpinistov. Okrem toho ukrýva najväčší počet plies, ktorých by ste mohli preletom v helikoptére napočítať dovedna dvadsaťšesť. Tesne po opustení lesa a po vstupe do kosodreviny, sa nám po ľavej strane naskytá krásny pohľad na malý vodopádu, ktorý však ostáva v tieni mohutnej rázsochy Slavkovského štítu.

Pomalým tempom po miestami takmer rovinatom povrchu, prechádzame ponad potok naprieč prudkému stúpaniu, ktoré sa nachádza už v takmer 65% našej dnešnej zaujímavej cesty. Ak sa vydáte na túto túru v mesiacoch november až marec, zoberte si so sebou mačky. Nie tie živé, ale tie zasúvacie na topánky. Určite ich oceníte najmä pri prechode okolo Vareškovho a Zeleného plesa, ktoré sú ľudsky panenské a svojou neuveriteľnou čistotou vás nechajú zamyslieť sa nad krásou prírody ako takou.

V tomto úseku máme pred sebou už len niečo vyše 800 metrov do cieľa. Mohutnosť tatranských končiarov je citeľná a prítomná aj vďaka končiacej sa doline, ktorá vás akoby uzatvárala do svojej náruče.

A potom sa odhalí. Váš vytúžený cieľ, ktorým je tak familiárne nazývaná Zbojníčka.

Pôvodne postavená za účelom ubytovania poľovníkov, neskôr uložená do rúk turistických klubov, určená pre prenocovania nadšených turistov. A pokiaľ ste sa dostali až sem, tak môžete byť na seba hrdí. Nie preto, že ste zdolali takmer tisíc výškových metrov, ale preto že ste urobili niečo pre svoje zdravie, že ste dali prírode šancu a že ste objavili krásy Slovenska a hlavne krásy Veľkej Studenej Doliny. Príjemný personál vás občerství studeným nápojom v letných mesiacoch a naopak zohreje teplým čajom v zimnom období. Z diaľky vás bude tak trošku nezaujato vítať miestny pes Roman. Nebojte sa, je to krásny oriešok vysokohorskej povahy a na turistov je dokonale zvyknutý. Pokiaľ by ste ale stále nemali dosť, tak sa môžete vydať ďalej po modrej značke, ktorá vás ponad Prielom a Zmrznutý kotol dovedie do ďalšej prekrásnej, Bielovodskej doliny. Ale to už snáď niekedy inokedy. Teraz si už len vychutnajte výhľady a výborný čaj, tak ako my.

Dovidenia nabudúce.